streda 29. februára 2012

El Elefant


29. február je raz za štyri roky.
Našťastie!
Dnes je "ten" deň, kedy sa všetko sype na hlavu.
Ešte aj malá slečna S. je chorá...

Aby jej ale nebolo smutno,
objavil sa jej nový kamarát.
Sloník.
Tiež je trochu chorý.
Asi nádcha.
Snáď im to obom skoro prejde.






no každopádne - dúfame v lepšie zajtrajšky :)

Ale hlavne to netreba  brať príliš vážne.

Pretože:

Tak pekný posledný februárový deň priatelia :)

Váš PinkPong




pondelok 27. februára 2012

"Owl you need is love..."


"All you need is love...
love is all you need..."

Určite to všetci dobre poznáte.
Beatles
a kopec iných coververzií.

My sme spravili takú jednu našu.
PinkPong verziu

"All you need is owl...
owl is all you need..."

Naše nové sovie brošne :)
Nech sa páči priatelia.






a aby to neznelo v hlave len nám, 
posielame to aj vám...


váš PinkPong

piatok 24. februára 2012

Guest pong


ŇOKY, perom BARBIE“

Keďže sme stále open a full house ako som už spomínala v úvode, tak sa s vami o našej rodinnej atmosfére v kuchyni podelím s madam B.
V jednu krásne slnečnú sobotu, pri teplote -19 stupňov C, mi zvoní telefón.

Radi by sme Vás prišli pozrieť, čo plánujete?

Hovorím jej: najprv Striebornica, nech vymrznú bacile, ale aj deti, potom môžme spoločne niečo podniknúť - napríklad niečo chutné uvariť.

Jemne premrznutý sme sa pustili do základných príprav na ŇOKY.

A ostatné nechám na madam B.

NECH SA PÁČI:

Nielen Piešťanské bahno lieči, sú to aj bezlepkové ňoky obliate detským smiechom

Čo s deťmi v sobotu, kedy vonku teplomer ukazuje -19C? Lyžovačka je síce zdraviu nebezpečná, ale detská nuda má na psychické zdravie dospelých ešte horší dopad...

Vtedy treba ísť do Piešťan. Neverili by ste, nemajú len vodu, arabov a kúpeľné opátky, ale aj miesta naplnené pozitivizmom, otvorenosťou a ešte k tomu aj domáckych dobrôt z kuchyne... Moje deti to tam milujú. A musím sa priznať, že pod zámienkou, že naše deti chcú ísť opäť do Piešťan, sa tam so šťastným úškrnom na tvári a nedočkavosťou v celom tele nasomrím aj ja...

Tento krát sme robili ňoky... Nadšené deti balansovali na maličkých stoličkách pri dospeláckej linke a poctivo šúlali ňoky. A my sme sa šúlali na nich... Na tom, ako boli celé zamúčené, na tom ako nevedeli či majú skôr plácať cesto, alebo nadrapovať škrečka, alebo skúšať pesto alebo ružové črievičky s labutienkou... Spolu s cestom sa vniesla do celého domu nálada hodná filmovania. Občasné skype hovory z Malajzie, Švajčiarska a neviem ešte odkiaľ boli absolútne neprekvapujúcou súčasťou tejto ňokovej avantúry. Mala som pocit, že keby sa vo dverách zjavil Dalajláma, asi by si len vzal zo šuflíčka zásteru a v pohodičke by išiel škrabať zemiaky spolu s deťmi.
S pribúdajúcimi ušúľanými ňokmi na tácke sa prirodzene zapĺňal aj dom prichádzajúcimi ľuďmi. 
Akoby cítili, že sú tu vítaní, aj keď ich nikto nepozýval. Tento status „open house“ je ťažko návykový.
Akcia ňoky boli len malou troškou kakaa na plnom tanieri rodinného šťastia, ktoré tam žijú...
Darmo raz, Piešťany sú známe odhadzovaním bariel... Ja si vždy naberiem plný kufor „bariel“, ktoré mi v poslednom čase nedávajú spať a po pol dni inhalovania piešťanskej nálady odchádzam opäť vyrozprávaná naplnená len ľahkosťou bytia...


štvrtok 23. februára 2012

Zajace na place

v metre

ružový sa ponáhľa na stretnutie so žltým

stretnutie pri Seine

rýchly brunch

kávičkovanie

the end

piatok 17. februára 2012

Valentínske GIVEAWAY - VÍŤAZ!

Včera prebehlo sľubované vyžrebovanie víťaza našej valentínskej súťaže. Na úvod pár faktov.
Žrebovania sa zúčastnilo spolu 10 lístočkov

 Nemôžeme však zaručiť, že sa všetky lístočky dostali do misky...
































Žrebujúci boli malá slečna S. a malý pán M. Svojich úloh sa zhostili s (ne)primerane veľkým nasadením, ale samotné žrebovanie napriek tomu prebehlo v pokojnej atmosfére, bez rušivých momentov nasledovaných nevhodnými zásahmi (stresujúcich matiek).

Prejdime však k tomu, čo vás asi najviac zaujíma.
Víťazný lístok nakoniec vyžreboval malý pán M.
Bolo na ňom napísané meno JANKA B., ktorá do súťaže prispela piesňou k filmu Love story. (Samotný víťazný lístok zdokumentovaný ale nemáme, keďže jeho osud nabral veľmi rýchlo úplne iné smerovanie. Žiaľ, ostáva vám len nám veriť)
Týmto výhercovi blahoželáme a veríme, že sa darček bude páčiť.

PS: Ak niekoho zaujíma, čože je to za darček, tak ho ako gumu na galotách musíme ešte trochu ponaťahovať. Fotostory s darčekom však bude zverejnená už čoskoro...:)

Zatiaľ si užívajte zimu, váš PinkPong!

štvrtok 16. februára 2012

Užívam si zimu!


Zdá sa, že tohtoročná zima len tak ľahko za sebou dvere nezabuchne. Preto som sa rozhodla začať si tú neskutočnú kosu prekladanú horami snehu užívať. Pointa je celkom jednoduchá a empiricky  preverená. Všetko, čo si totiž začnem užívať až príliš rýchlo pominie. Uvediem pár príkladov z praxe: dovolenka, víkend, teplá voda na Bágri, raňajky (pozor, tu už sa dostávam k jedlu), chuť čokolády v ústach, chuť famóznych M-iných brownies v ústach, chuť maminej plnenej papriky v ústach, chuť topeničky so syrom, rajčinovo-paprikovou pikantnou pastou a volským okom v ústach.... Tak preto.
Nakoľko sa to ľahšie povie ako uskutoční, skúšam tomuto pre mňa novému pocitu trochu napomôcť. Začala som týmito papučkami. Prvé vznikli skúšobne pre malú slečnu S., ktorá viac ako ich funkčnosť oceňuje ich brmbolce. Ale ja si pre seba plánujem teplučké papučky, v ktorých sa budem po večeroch ponevierať ničnerobiac po byte, posedávať, polehávať, háčkovať, čítať, pozerať filmy, počúvať hudbu.

 
Samozrejme toto všetko budem vykonávať nerušene pritom debatujúc s pánom M. A tieto papučôčky mi budú zohrievať moje večne premrznuté nohy. (Do takzvaného "ukrochkania", čiže maximálnej dokonalosti, túto predstavu doťahujú už len dôkladne vymasírované chodidlá...čistá utópia pri aktuálnom stave našej domácnosti...)


 



PS: rozmýšľam, ako budú tie moje vyzerať. Pásikavé? Jednofarebné? S prackou či bez? So srdiečkom? S brmbolcami?...



Váš PinkPong

streda 15. februára 2012

Guest Pong Numero Uno


Vítame nášho hosťa:  B-ku. Nech sa páči, vychutnajte si to:

Ako sa to všetko začalo?

Žijem veľmi spoločensky, obklopená veľkou rodinou a skvelými priateľmi.
A tak ma jedného krásneho dňa oslovila moja veľmi dobrá priateľka K, že či nemám chuť niekedy prispieť na ich blog. Pýtam sa „JA?“ , ktorej hovorené slovo celkom ide :), ale písané ?, to je už kapánek ťažšie.
Ale snahu mám a to je myslím dôležité. Tak sa pýtam, a na akú tému by som mala písať? Na tému „CULINARIA“.
A tak šup k prvej téme. Možno Vás hneď v úvode sklamem, lebo to nebude o receptoch, ale o histórii, ako som vlastne pričuchla k vareniu a pečeniu.

... HISTÓRIA....

Pravdepodobne sa to začalo výchovou. Vyrastali sme v matriarchálnej rodine.
Dom bol viacgeneračný - žili tam naši starí rodičia, naši rodičia a my, dve sestry.
Keďže naši rodičia boli zaneprázdnení a vkuse pracovali, starala sa o nás naša babina – prezývaná „ČIERNA PANI“.
 A  „ČIERNA PANI“ bol pojem nielen v inštitúcii Reštaurácia, ktorá toho času už neexistuje, samozrejme medzi štamgastami je  to pojem dodnes /ale o tom niekedy inokedy/,  ale je  POJEM aj u nás doma.
                                                    
Varila a piekla FAMÓZNE.
Keď by som mala nazrieť hlboko do rodinných koreňov, jej sestra pracovala na cisárskom dvore ako kuchárka a tak mala babina milión prvotriednych receptov.
Ale nielen recepty sú dôležité. Dôležitá je aj zručnosť ale hlavne láska, s akou sa čokoľvek robí. A keďže ona dávala do varenia a pečenia lásku a v podstate celú seba, tak všetko bolo na veľkú JEDNIČKU!

                                               

Neviem ako u Vás, ale u nás sa všetko dôležité odohrávalo v kuchyni.
Motali sme sa pod nohami vždy keď to bolo najmenej treba, pomáhali pri zaváraní, písali domáce úlohy,  zdieľali spoločné obedy a večere a čo sme najviac ako deti zbožňovali, bolo keď babina piekla.
Pomúčený stôl, cesto na nose, vôňa v celom dome,... a my formičky v rukách ...hurá pečieme.
A takto začali naše prvé lekcie.

 

S pozdravom, B.

utorok 14. februára 2012

VALENTÍNSKE GIVEAWAY

POOOOZOR! Na našej facebookovej stránke dnes prebieha súťaž! Pošlite nám svoj "love song" a vyhrajte pinkpongové prekvapko!


Klik na  náš facebook


Všetci FB negatívni sa môžu samozrejme zúčastniť aj prostredníctvom komentára priamu tu.

sobota 11. februára 2012

Zajace - neverending story

Nebojte sa, nejdem vás už trápiť zajacmi (teda aspoň nie teraz, to viete, niečo ešte v zásobe máme...). Len vám ešte musím niečo povedať. Niečo, čo ma napadlo pri písaní zajacov, len som vás už nechcela zahlcovať ďalšími informáciami.
Zajačí príbeh vo mne vzbudil spomienku na výborné dva filmy, ktoré som kedysi videla a zanechali v mojom mozgu hlbokú pamäťovú stopu. Sú to čisto konverzačné filmy, kde vystupujú iba dve osoby.  Pôvabná Julie Delpy a menej pôvabný, v tomto filme mu to však je odpustené, Ethan Hawk. Vopred upozorňujem, že ak máte radi Chucka Norrisa a Stevena Seagala, tak ruky a zraky preč od tohto!


a voľné pokračovanie:


štvrtok 9. februára 2012

End of the story...

...v skutočnosti sa to však skončilo takto...



Čo nás s heslom "Láska ide cez žalúdok" privádza k uvedeniu našej prvej nepravidelnej rubriky (nepravidelná v čase i v pravidlách), v ktorej snáď už čoskoro uvítame nášho prvého vzácneho hosťa. Nebudeme samozrejme prezrádzať o koho ide, mnohí z vás to už možno tušia a vy ostatní sa nechajte prekvapiť!

streda 8. februára 2012

When Harry met Sally

...alias na scénu prichádza ŽLTÝ.
Dalo sa to očakávať. Ďalší prírastok do králičej rodiny. Aby nebolo naše číslo 1 samé, pribudol mu kamarát, teda číslo 2. Znova taký môj malý experiment, tentokrát farebný. Žltá je taká farba, že neviem... Nepoužívam ju skoro vôbec, ale v noci sa mi prisnilo, že táto malá hovadinka je ideálna príležitosť, ako dať tejto u mňa zatracovanej farbe novú šancu. Výsledok posúďte sami, no nám pri pohľade na Žltého srdcia poskakujú radosťou a oči žiaria šťastím. Áno, trochu preháňam...
Čo však v skutočnosti Žltý spôsobil, je niečo celkom iné. Ako sa z žltého stal Žltý?

Priatelia. Práve som donašívala tmavofialové srdce na králika číslo 2, čiže na toho žltého. Je večer, malý pán M. aj malá slečna L. sú už uložení v posteli, ja mám dožehlené, doupratované, už iba donašívam srdce a idem spať.
Začne mi však hrať táto hudba:




Je to titulná skladba k filmu Beginners. Nie som si istá, či to spôsobila tá hudba alebo tmavofialová farba srdca, ale ja sa pomaličky, nebadane ocitám v príjemnom a pokojnom melancholickom opare. Žltý pod mojimi rukami náhle ožil a mne sa v hlave samovoľne začal odvíjať príbeh. Tešila som sa, ako sa Žltý s Tyrkysovým po prvýkrát uvidia, ako sa im stretnú pohľady a náhle prestrih na dvoch malých králikov s veľkými srdciami, sediacich v prítmí malej zapichnutej kaviarničky v Latinskej štvrti konverzujúc o všetkom a o ničom... 
No dobre, tento film nemusíte vidieť, je to strašná slaďárna bez zápletky, vyvrcholenia a rozuzlenia. Ale Beginners si určite pozrite!




















PS: pre veľký úspech ešte asi pribudne č.3, 4, 5... Najbližšie pre malú slečnu L. musíme dať povinnú ružovú jazdu. Budeme vás informovať.

Váš PinkPong


utorok 7. februára 2012

Hej Leto, kde si?

"Veľmi ďaleko. Som od vás vzdialené tak 4 mesiace a plus 30 stupňov."... Ale aspoň na tri minúty malá dovolenka...



Pokusný králik...


…je na svete. Tento cca 13 cm vysoký tyrkysový fešák s veľkým oranžovým srdcom síce nevyzerá presne tak, ako som to plánovala, no napriek tomu nedokážem odolať podmanivému pohľadu jeho prenikavých oceľovomodrých očí. V dohľadnej dobe preto určite plánujeme rozšíriť zvieraciu farmu, tak zostaňte naladení!

 






Doplňujúce info: pokusný králik sa háčkoval podľa mierne poupraveného návodu zo stránky www.ravelry.com. Združujú sa tam háčkule a pletule z celého sveta a nájdete tam nepreberné množstvo návodov, tipov a trikov, fór...


Váš PinkPong

sobota 4. februára 2012

Chvíľu sa tu nič nedialo...

Priatelia, nemôžem teraz písať, lebo.....


S pozdravom, váš PinkPong

PS: ale čoskoro....nechajte sa prekvapiť

streda 1. februára 2012

Zimno - jarná úvaha

Zima je obdobie v roku, kedy by mala celá príroda (a ľudí považujem za jej súčasť) oddychovať a regenerovať, aby mohla na jar prepuknúť do ohromujúcej, dychvyrážajúcej parády. Jedna vec mi však včera večer nedala zaspať. A síce, ako to v skutočnosti je s tou povestnou jarnou únavou. Ako sme k nej prišli? Veď na jar by sme sa mali celí oddýchnutí a plní sily vrhnúť rovno na jarné upratovanie. Neustále som si nad tým lámala hlavu, akosi mi to celé nezapadalo do deja. Nakoniec sa ma však spánok predsa len začal zmocňovať a ja som celú situáciu, už v hladine alfa, uzavrela a jarnú únavu som priradila k ďalším nespočetným ľudským rozmarom a výhovorkám.
Hneď v nasledujúce ráno som sa však mala dozvedieť pravdu. Malú slečnu L. bolo treba vychystať do škôlky. Ranné rituály prebehli celkom hladko. Na záver však prišiel rad na obliekanie. Teplomer ukazoval 9 stupňov pod nulou. Dva páry nespolupracujúcich končatín bolo treba nasúkať do 1. vrstvy oblečenia, potom 2., 3., 4., … čapica, rukavice, čižmy.... Keď sa za malou slečnou L. konečne zabuchli dvere (a to som si gratulovala, že na záver celej tejto turtúry nevyhlásila, že musí ísť cikať), dostal sa k slovu medzičasom unudený malý pán M. V momente, keď som sa k nemu priblížila, som začala tušiť, že nebude len unudený. Áno, hádate správne, malý pán M. bol aj s prepáčením posratý. Durch. Čo znamenalo vyzliecť tepláčiky, pančušky, tričko, bodynko, umyť, nasadiť plienku a v opačnom poradí zasa poobliekať čistú sadu oblečenia. A to už som mohla znova naložiť pračku, v zime toho totiž malý pán M. s prepáčením prekadí štvornásobné množstvo (na objasnenie môjho výpočtu - v lete má na sebe iba bodynko). Následne mi pohľad zablúdil na štvornásobnú kopu nachystanú na žehlenie....Ďalej vás už nebudem zdržiavať obliekaním a vyzliekaním snáď 58-ich vrstiev oblečenia, ktoré som v priebehu dňa obliekla a vyzliekla sebe, malej slečne L. a malému pánovi M...
Vážení, čo vám budem hovoriť. Večer som bola taká unavená, že som zaspala skôr, ako som mohla čo i len pomyslieť na takú hovadinu, akou je načerpávanie energie počas zimy.
Zakončíme však pozitívne. V týchto vyčerpávajúcich chvíľkach sme si urobili drobnú radosť a vytvorili sme pre vás aj nás taký malý, jarný, veselý a farebný vtáčinec. To aby sme si trošku rozjasnili vidinu toho, čo nás už čo nevidieť čaká.

PS: už počujem ten otravný ranný štebot za oknami...














Poznámka: vtáčiky sú vyrobené podľa tohto návodu
Pattern from HERE
 
Váš PinkPong

Felt Affair - Počiatok


Slon je prvá brošňa, ktorá uzrela svetlo sveta po prepuknutí šialenstva s názvom FILC. Je mojou srdcovkou číslo 1. Bol vyrobený ako darček pre kamarátku. A okamžite sa stal miláčikom más. Dokonca neunikol ani pozornosti odbornej verejnosti. Viem, som mierne povedané neskromná a  samochvála vraj smrdí, ale myslím, že uznáte, že toto nie je samochvála v pravom slova zmysle. Istý známy slovenský módny návrhár (a nie je to to meno, ktoré vás napadne ako prvé) z neho bol celý uchvátený. Aby som bola úprimná, nebola som pri tom, mám to však reprodukované od zodpovedného zdroja. Mne handričky síce veľa nehovoria, ale nebudem sa pretvarovať, že mi to nepolichotilo.
Kamarátka stihla slona medzičasom stratiť. Aj keď ja som skôr náchylná veriť tomu (vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností), že si slona niekto bohapusto prisvojil.
Tento je teda pre Teba Betuš...



Váš PinkPong